Ruženka

Rozprávač: Milé deti! Poviem Vám rozprávku o tom, čo sa stalo v tom našom ružovom kráľovstve, dobre? Tak počúvajte:

Jedného dňa sa Nášmu kráľovi a kráľovnej narodila malá princezná. Dali jej meno Ruženka a na slávnostné krstiny pozvali urodzených Pánov z celého okolia a samozrejme, aj mňa. Pozvali aj sudičky aby Ruženke prisúdili šťastie. Hostí bolo tak veľa, že v kráľovských policiach nebolo dostatok zlatých tanierov. Kuchár bežal za kráľom po radu:

Kuchár: Čo len budeme robiť Pán kráľ? Aké taniere dáme na stôl?

Kráľ: Prestrite strieborné! Veď sú rovnako krásne ako tie zlaté! Nezáleží na tanieroch, ty sa len snaž aby jedlo bolo chutnučké a mäkučké!

Kuchár: Urobím ako rozkážete.

Rozprávač: Keď si hostia sadli za stôl, strieborné taniere sa ušli práve sudičkám. Dvanásť z nich si to ani nevšimlo, no trinásta, namyslená a zlá sa nadula ako ropucha.

Zlá víla: Vari mám jesť zo strieborného taniera?! Veď počkajte, ešte budete pykať za to že ste si ma neuctili!

Rozprávač: Potom sme jedli, pili, hodovali a keď sme všetko zjedli, pristúpili sudičky ku kolíske. Zlá víla bola taká nahnevaná, že som sa jej sama takmer zľakla. Povedala:

Zlá víla: Princezná Ruženka! Keď budeš mať šestnásť rokov, pichneš sa do prsta a navždy zaspíš! (Smiech)

Rozprávač: Jáj ako sme sa len všetci preľakli! Najviac však kráľovský rodičia.

Kráľ: To je strašné! Čo len budeme robiť?

Kuchár: Pán kráľ, ak sa Ruženka nepichne nič sa jej nestane.

Kráľ: Pravdu máš kuchár milý, rozkazujem v tejto chvíli, aby ste všetky ostré veci z kráľovstva von vyhodili!

Všetci: Ako rozkážete Pán kráľ!

Kráľ: Vytnite aj všetky ruže! Majú ostré tŕne.

Kuchár: Pán kráľ! Ale ako by mohlo byť Ružové kráľovstvo bez ruží?!

Kráľ: Tak ho premenujeme na Mäkulinké kráľovstvo!

Rozprávač: V mäkulinkom kráľovstve Ruženka rástla, učila sa v princeznovskej škole a behala po kráľovskej záhrade, až prišiel deň jej šestnástych narodenín.

Kráľ: Ruženka moja, vystrojíme veľký bál na tvoju počesť! Kuchár! Začni pripravovať kráľovské jedlá!

Kuchár: Ako rozkážete Pán kráľ!

Rozprávač: Ruženka na bále tancovala ako víla, až sa veľmi unavila.

Ruženka: Ach otecko, môžem sa ísť poprechádzať do kráľovskej záhrady?

Kráľ: Len choď Dcérka! V mäkulinkej záhrade sa ti nič nemôže stať!

Rozprávač: Keď sa Ruženka prechádzala, zbadala dvierka na veži ktoré si predtým nevšimla.

Ruženka: Čo sú to za dvere? Som strašne zvedavá! Skúsim ich otvoriť! Zistím kam idú.

Rozprávač: Dvierka zavŕzgali a Ruženka uvidela ženičku ako sedí za kolovrátkom a pradie. Bola to zlá víla zamaskovaná za milú starenku.

Ruženka: Dobrý deň milá ženička! Aký čudný stroj to máte?

Zlá víla: To je kolovrátok. Len poď bližšie. Naučím ťa priasť.

Rozprávač: Ruženka si sadla za kolovrátok lenže vreteno bolo ostré, a pichlo ju do prsta.

Zlá víla: (Smiech) Konečne sa moja kliatba splnila. Navždy spi Ruženka!!!

Rozprávač: Celé kráľovstvo sa ponorilo do spránku. Kráľovstvo obrástlo ružovými kríkmi až po najvyššiu vežu. Sto rokov všetci spali, a spali by aj do dnes, keby raz nebol šiel okolo jeden statočný princ.

Princ: Toľko ruží som ešte nevidel! Kto vie, čo sa za nimi skrýva!

Rozprávač: Princ sa mečom presekal do hradu kde našiel spiacich dvoranov. Chodil po celom zámku až našiel spiacu princeznú.

Princ: Aká si krásna úbohá princezná!

Rozprávač: Princ zobudil zakliatu princeznú a bola veľká svadba! Aj ja som jedla, pila, tancovala, veľmi som sa radovala! Mäkulinké kráľovstvo opäť premenovali na Ružové! Dodnes tam ruže kvitnú a prekrásne voňajú! A potom zazvonil zvonček a tej rozprávky bol konček!

Hra

Dobrý den! Dnes si zahráme známu hru meno mesto zviera vec. Začnem: A= Anna, Aš, antilopa, auto teraz vy na písmeno O!

Dobrý den!

Dobrý den! Toto je stránka stránka kde budú hry, sutaze a aj diskusie!!